Rozumiem ,že tento blog môže slúžiť aj ako psychologická poradna pre zakomplexovaných a neocenených autorov, prípadne pre učiteľov slovenského jazyka, ktorí miesto čítania textu opravujú v diktátoch gramatické chyby. Ale nie je to nepodstatné? Koľko príspevkov je tu preto, aby vzbudili radosť, pomohli zamyslieť sa nad vecami na ktoré zabúdame, prípadne poukázať na to, čo nevieme.
každý sme jedinečný, preto sa odlišujeme od zvieracej ríše, ale myslím že ľudské plemeno je to najzákernejšie aké poznám. Ubližovať si navzájom slovne , či telesne si vieme dokonale vychutnať. Niektorým individuám to dokonca spôsobuje rozkoš a zdvihnutie ega.
je mi jasné, že nikoho nespasím, ani o to nemám záujem, hlupáci boli aj budú, tento článok píšem za seba a možno za tých, ktorý sa stretli s podobnými blog-umelcami. ktoých jedinou povinnosťou je ponižovať, súdiť a opravovať niekoho iného. Ak ak máte na den daný limit, ktorý musíte dodržať, tak nech sa páči moja diskusia je pre Vás otvorená. Snád sa Vám uľaví.
Obdivujem ľudí, ktorí aj napriek takýmto negatívam dokažu stále prinášať nové prispevky s optimizmom a svojim vlastným názorom. Vždy si ich rada prečítam. A budem diskutovať a nie súdiť!